Hodnotenie Thália 2025: Divadlo mladých Šesť Pé z Partizánskeho vytvorilo scenár k svojej inscenácii podľa známeho románu Pán múch W. Goldinga. Dnes už klasická románová predloha poskytla súboru rad príležitostí vytvoriť sugestívny dramatický text, v ktorom je dôraz na otázky, ktoré v aktuálnom okamihu nastoľujú zásadné otázky nielen pre náš prítomný národný kontext, ale – a to tematizuje aj Golding – rad otázok, na ktoré si musí zodpovedať celá naša západná civilizácia: v scenári a rovnako tak nástojčivo aj v samotnom scénickom naštudovaní sa reflektujú problémy ako: vzťah sily a empatie, demokratického a autoritárskeho rozhodovania, intelektuálnej a fyzickej sily atď. Súbor tak citlivo otvára aj problémy, ktoré nastoľoval už F. Nietzsche, akými sú otázka morálky, prehodnotenia hodnôt, otázka nadčloveka, večného prinavracania rovnakého atď. V inscenačnej rovine je potrebné poukázať na dva závažné momenty: inscenácia bola vystavaná na premyslenej, precíznej, citlivej a na umeleckom znaku založenej režijnej práci Ondreja Böhma, ako aj na sugestívnom herectve mladých divadelníkov, v ktorom vynikal najmä Miroslav Kuttner. Ondrej Böhm sa neubral zrejme lákavejšou cestou „polopatistického“ odkazovania na fenomény (javy, osobnosti, situácie atď.) súčasného spoločenského kontextu, ale disciplinovane, systematicky presne a s potrebnou mierou referenčného odkazu vytvoril inscenáciu, ktorá nadobudla silu sugestívneho znaku, ktorý zákonite priviedol diváka ku katarzii. V období, kedy sa v súčasnom umeleckom kontexte (často z veľkej snahy prezentovať divadelný (umelecký) odkaz čo najsugestívnejšie) prekračuje hranica a prehnaná snaha sa dostáva do pozície politického gýča a pamfletu, partizánsky súbor sa vyhol tomuto lákavému spevu sirén a uviedol dielo, ktoré v rovine filozofickej smelo vykračuje k širším civilizačným rámcom, no na strane druhej: stále zostáva vo sfére umenia. Partizánčania naplnili starú poučku: konaj lokálne, mysli globálne.
Beštia na FEDIMe v Nitre
